Vianočný pozdrav lídra ruských komunistov občanom Ruska

Drahí priatelia, súdruhovia, bratia a sestry!

Vianoce, obľúbený sviatok všetkých pokolení, slávime v neobvyklých podmienkach a obmedzeniach. Už viac ako rok žijeme v osobitnom režime – skrývame svoje tváre, vyhýbame sa podaniam ruky a objatiam, zrušili sme návštevy príbuzných a priateľov, profesionálne stretnutia i služobné cesty. Dokonca významné sviatky Vianoce oslavujeme v úzkom kruhu najbližších. Doslovne ako Svätá rodina v jaskyni, ktorá sa stretla a stíchla v očakávaní slávnostnej udalosti. Som presvedčený, že väčšina z nás si pod stromčekom zaželala jedno spoločné želanie: ukončenie veľkých skúšok a návrat k normálnemu, zvyčajnému životu.

Po hroznom údere, ktorý sa zniesol na svet, budeme musieť mnohé prehodnotiť a urobiť dôležité závery. V našej krajine prešla tvrdou skúškou „optimalizácia“ zdravotníctva. Darí sa nám poradiť si s pandémiou len vďaka tomu, že neboli definitívne zrušené základy systému, vytvoreného zakladateľmi sovietskeho zdravotníctva. Počuli sme niekedy o tom, že budú zatvorené dvere škôl a naše detí a mladí ľudia sa „nalepia“ na obrazovky, aby videli učiteľa?  A naši zaslúžili veteráni budú poznať len jednú cestu – ulica, obchod, lekáreň?!

Áno, hovoria nám o skúškach, ktoré postihli celý svet, bez ohľadu na farbu pokožky, jazyk a vierovyznanie. No ako budeme žiť ďalej, ak v rozpočte sú prostriedky na zdravotníctvo opäť znížené?  Budeme súhlasiť s horlivými úradníkmi od vzdelania, ktorí plánujú aj naďalej zavádzať vzdelávanie cez internet? Veď digitalizácia a vzdelávanie na diaľku „odpája“ schopnosť myslieť, analyzovať, spolu prežívať, zabíja predstavy, rozdeľuje ľudí.

V minulom roku sme boli opäť svedkami syndrómu „belovežskej opitosti“, keď s novou silou dali o sebe vedieť následky rozpadu Sovietskeho zväzu a našej tisícročnej duchovnej a kultúrnej jednoty. Po prehlbovaní drámy Ukrajiny bol nanesený tvrdý úder na bratské Bielorusko. Znovu to vrelo v Kirgizsku. Nepokoj nastal v Pridnestersku v dôsledku víťazstva pro NATOvských rusofóbnych síl v prezidentských voľbách v Moldavsku. Rozhorel sa tlejúci konflikt v Náhornom Karabachu. Už dávno sa mali zosilniť integračné procesy na našom historickom priestranstve. Veď už pred dvadsiatimi piatimi rokmi poslanci KS Ruskej federácie v Štátnej Dume dosiahli anulovania Belovežských zmluv.  Bolo možné naplno využiť tento základ pre prácu na priestranstve našej spoločnej Vlasti. Avšak lídri našej krajiny boli zaneprázdnení hľadaním „príležitostných spojencov“ a „obchádzaním si“ západných „partnerov“, ktorí neprestávajú zasypávať Rusko sankciami a urážkami, na ktoré nedokážeme patrične reagovať z dôvodu nedostatku síl a hrdosti. Celá dĺžka našich hraníc je doslova obkľúčená prejavmi „rozťahovania sa“ a každý nesprávny krok hrozí reťazou výbuchov. Okolo nás sa plánovito a neľútostne sťahuje obruč NATO.

V tejto situácii je opäť jasné, že Rusko má na celom svete len dvoch verných spojencov – našu armádu a námorníctvo. Pridal by som ešte aj  vojensko - priemyselný komplex. Armáda prišla na pomoc ľudu, zachraňovala chyby „optimalizátorov“ zdravotníctva, vybudovala po celej mohutnej krajine nemocnice, odmínovala cesty  Náhorného Karabachu. Vojensko- priemyselný komplex vytvoril mocné zbrane, techniku ktorá predbehla  analogy našich protivníkov. Ešte nerozložená veda vytvorila prvú vo svete vakcínu proti kovidu. Avšak o masovej vakcinácii nemôže byť ani reči, pretože nie sú kapacity aby ju vyrábali. Mnohé je už zničené, rozpredané, rozrušené. Osemdesiat percent liekov v našich lekárňach je dovezených.

Stúpenci „šokovej terapie, liberálni revanšisti tak ako doteraz riadia „bál“ u nás v krajine a kategoricky odmietajú možnosť zmeny nastúpeného kurzu.

Kto sa dnes ocitol v najponižujúcejšej a najutlačanejšej situácií?  Pracujúci, ktorého okradli cenami a potrestali nezamestnanosťou. Dedinčan-farmár, ktorý aj tak nedosiahol potrebné financovanie. Učiteľ a lekár so svojimi biednymi platmi. Akadémia vied, ktorá dostáva z rozpočtu menej, ako priemerná univerzita v Európe.

Svet sa posúva doľava, tvrdia politológovia. Idei sociálnej spravodlivosti  zachvátili celú planétu – od Indie, kde sa uskutočnil najväčší v histórii, mnoho miliónový štrajk, organizovaný odbormi a ľavicovými silami pod červenými symbolmi a heslami zväzu pracujúcich, do „brlohu neoimperializmu USA. A smerovanie doľava bude pokračovať v krajne nespravodlivom postkovidovom svete, ktorý sa stále viac orientuje na   tradičných duchovných a mravných hodnôt, myšlienok priateľstva a spravodlivosti.

Svet kapitálu – to je kráľovstvo nadnárodných korporácií – pripravených na všetko, aby uchovali obludný a zničujúci systém. Veď len 1% najväčších boháčov kontroluje 90% zdrojov našej planéty. Preto brániť svoje vlastníctvo bude táto kasta horlivo a vytrvalo. Tieto monštra odpovedajú na smerovanie doľava prefíkane a rýchlo. Vyhlásili začiatok „štvrtej priemyselnej revolúcie“, „veľkého zlomu“, vybudovanie „exkluzívneho kapitalizmu“ a „nového svetového poriadku“.

Hlavným nástrojom“zlomu“, ktorý nanucujú globalisti, sa má stať digitalizácia, to znamená masové zavedenie kybernetických systémov do výroby a obsluhy ľudských potrieb, vrátane bývania, prace a odpočinku. Cieľom „veľkého zlomu“ je nielen uskutočnenie politiky, ktorá zabezpečuje dodatočné prerozdelenie bohatstva, ale aj úplná prestavba existujúcich svetových štruktúr a inštitúcií, ľudských vzťahov.  Globalisti potrebujú nie mysliaceho človeka, ale priemerného spotrebiteľa. Im prekážajú národné štáty, sú im ľahostajné také pojmy ako rodina a osobnosť.

Masové zavádzanie digitalizácie a umelej inteligencie v záujme nadnárodných monopolov, zdôvodňované pandémiou, stále viac pripomína predpovede Orwella, Zamjatina, Huxley, Ivana Jefremova. Človek sa ocitne vylúčený z výrobného procesu. Vznika hrozba likvidácie pracovných miest, keď sa milióny ľudí ocitnú na okraji života a blahobyt si bude užívať už ani nie „zlatá miliarda“, ale len neveľká skupina „vyvolených“. Je možné namietať, že to je pokrok, nevyhnutný rozvoj. No ako vyjadril básnik Andrej Voznesenský,  „všetky pokroky sú reakčné, ak sa ruší človek...“. A patriarcha Kirill nazval takéto tendencie „odčlovečenie“.

Aká je teda trajektória rozvoja, aký je obraz budúcnosti našej krajiny? Dá sa porovnať s tým, prečo prišiel na svet Spasiteľ? Kam  Rusko, ako bystrá vták - trojka, cvála?

Naši predkovia dokázali vytvoriť a ubrániť veľkú mocnosť, unikátny štát. Je možné povedať, že naša história – to je naša geografia. Je pripravené terajšie pokolenie Rusov a všetkých národov Ruska obhospodáriť a zveľadiť dedičstvo, ktoré dostalo od predkov? Udržať jednotu, zvýšiť počet obyvateľov, vzdelať nové pokolenia, uskutočniť veľké humanistické ideály pravdy a spravodlivosti?

S nádejou na uzdravenie trpiacich, pokojný život všetkých národov, rast duchovných a tvorivých síl všetkých a každého vítame narodenie Krista.

Dúfame, že po sviatočných dňoch budú naše deti chodiť do školy, počuť živé slovo a hľadieť do neživej obrazovky. Že sa naša mládež bude učiť vnímajúc slova svojich učiteľov. Že pracujúci ľudia budú dôstojne pracovať, staršie pokolenie sa bude tešiť z ich úspechov a v každej rodine nastane blahobyt a dostatok.

Želám vytrvalosť v skúškach, trpezlivosť v dosahovaní cieľov a naplnenie dobrých nádeji každej rodine.  S narodením Krista!

Predseda ÚV KS Ruskej federácie

Gennadij Zjuganov