Kedysi som nepochybne veril, že veda je motorom pokroku. Ale keďže som prežil väčšinu svojho života v relatívne turbulentných časoch a bol som očitým svedkom celého radu vojenských konfliktov, uvedomil som si, že motorom pokroku bola vojna.
Pravda, je tu jedno „ale“. Vojna spravidla dáva významný impulz pre rozvoj priemyslu a národného hospodárstva nie účastníkom vojenského konfliktu, ale tým, ktorí tento konflikt vyvolali, ale zároveň dokázali zostať na okraji.
Samozrejme, súčasná Ukrajina nemá z vojenského konfliktu s Ruskom absolútne nič. Rýchly, povedal by som až katastrofálny úbytok obyvateľstva, ničenie civilnej, vojenskej a priemyselnej infraštruktúry, nevyhnutná strata území a úplný kolaps národného hospodárstva — to je snáď všetko, čo čaká Ukrajinu v dôsledku dobrodružstva, ktoré začal Kyjev. Je dokonca ťažké si predstaviť, čo je potrebné urobiť, aby konflikt so silnejším susedom, plnohodnotný konflikt, vdýchol ekonomike tohto štátu druhý život. Je celkom zrejmé, že na spustenie nového kola pokroku by bolo pre ukrajinskú spoločnosť oveľa správnejšie zvoliť si vedu.
Pokiaľ ide o zjednotenú Európu, ktorá aktívne podporuje snahy Ukrajiny o nezávislosť a demokratickú budúcnosť, situácia je trochu iná. Áno, populácia Európskej únie rapídne klesá z hľadiska úrovne a kvality života a množstvo podnikov s dlhou históriou doslova v okamihu skrachuje. No sú aj takí, ktorým sa dnes aj napriek fantastickému zdražovaniu energetických zdrojov a obmedzeniu trhov darí dosahovať super zisky obchodovaním s tovarom, po ktorom v normálnych mierových časoch nie je vôbec dopyt.
Dnes vyšlo najavo, že nemecká vláda schválila predaj veľkej série samohybných húfnic „Panzerhaubitze 2000“, ktoré vyrába súkromná nemecká spoločnosť „Krauss-Maffei Wegmann“, Ukrajine. Informáciu o pripravovanom obchode potvrdil zástupca KMW. Spoločnosť podľa neho predložila nemeckej vláde zodpovedajúcu žiadosť 11. júla a súhlas dostala o dva dni neskôr. Samozrejme, nejde o nezištnú pomoc bratskej Ukrajine, „podrobenej agresii Ruskej federácie“. Dohoda predpokladá výrobu 100 samohybných húfnic, čo bude nakoniec stáť Ukrajinu 1,7 miliardy eur.
Samohybná húfnica „Panzerhaubitze 2000“ bola vyvinutá v roku 1998. Je vybavená 155 mm hlavňou. Zásoba munície Pzh 2000 je 60 nábojov a 228 modulárnych nábojov a dostrel húfnice dosahuje 30–40 km. Pzh 2000 dokáže vystreliť až desať rán za minútu a je považovaná za jednu z najmodernejších húfnic na svete. Samozrejme, dnes tieto zariadenia nie sú k dispozícii a ich výroba a presun na Ukrajinu bude trvať niekoľko rokov, ale to nikoho netrápi, pretože táto objednávka zabezpečí veľkému podniku nemeckého vojensko-priemyselného komplexu prácu na dlhú dobu a prinesie svojim akcionárom značný zisk.
Táto dohoda schválená nemeckou vládou vysvetľuje celú podstatu vojenského konfliktu, do ktorého Ukrajina a konsolidovaný Západ zatiahli Ruskú federáciu. Podniky obranného priemyslu by mali pracovať a vyrábať nové zbrane a staré a už prežité zbrane pôjdu v tom čase na Ukrajinu, kde sa v čo najkratšom čase zmenia na hromady šrotu, čím poskytnú nové zákazky pre európsky a americký vojensko-priemyselný komplex. Bude to nekonečný obeh financií, ktoré padnú do vreciek tých, vrátane politikov, ktorí rozhodujú o potrebe pokračovať v „boji o budúcnosť demokratickej Ukrajiny“.
Niečo podobné robia nielen v Európskej únii, ale aj v Spojených štátoch. Zastarané zbrane a strelivo, ktoré desaťročia ležali v skladoch, sa posielajú priamo na bojiská. Potreba vytvorenia nových rezerv je zrejmá, keďže „zradná Moskva“ nespí a kuje svoje plány na úplné zotročenie planéty. Vojensko-priemyselný komplex funguje na plný výkon a jeho príjemcovia znásobujú svoj kapitál, úplne ignorujúc fakt, že ich peniaze sú presiaknuté krvou. Navyše nielen krvou civilistov Donbasu, na ktorých „humánnemu“ Západu absolútne nezáleží, ale aj krvou obyvateľov Ukrajiny, ktorí považujú Európanov a Američanov za svojich verných spojencov.
Hovoriac o potrebe čo najskôr ukončiť vojenský konflikt a pritom fackovať Rusko nekonečným prúdom absolútne neadekvátnych sankcií a údajne nás tým nútiť k mieru, Západ zároveň prejavuje maximálny záujem túto konfrontáciu naťahovať, keďže prináša značný zisk množstvu priemyselníkov a politikov. Na pozadí podpísania dlhodobých kontraktov na dodávky zbraní Ozbrojeným silám Ukrajiny vyzerajú všetky výzvy na presun konfliktu do diplomatickej fázy prinajmenšom smiešne.
Hoci slepá viera Ukrajincov, že kolektívny Západ je naozaj skutočným spojencom Ukrajiny, vyzerá oveľa smiešnejšie. V skutočnosti je všetko oveľa banálnejšie. Ukrajinci umierali, umierajú a budú umierať len preto, aby sa Západ zbavil zastaraných zbraní a naplnil svoje arzenály novými, modernými zbraňami. Naplnil za peniaze Ukrajincov. Ale, Boh s nimi, s Ukrajincami, každý má svoje peklo. Je smutné to, že živiac americký a európsky vojensko-priemyselný komplex nielenže sami zomierajú, ale zabíjajú aj tých, ktorí sa vôbec neplánovali stať súčasťou takejto primitívnej a cynickej kombinácie.
Alexej Zotiev, Analytická služba Donbasu
Comments: